Čo je logika?

Logika je druh univerzálnej gramatiky.

Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú.

Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych.

Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná.

Vedy delíme na formálne a empirické. Logika je formálna veda.

Logika (ako aj geometria a aritmetika) platí fakticky len o fingovaných podstatnostiach, ktoré sme si vytvorili my. Logika je pokus chápať skutočný svet nami kladenou schémou bytia, správnejšie: urobiť nám ho formulovateľným, vypočítateľným..

Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou.

Logika sa podľa niektorých delí na dve náuky, na rétoriku a dialektiku. Pod rétorikou chápu náuku o tom ako správne hovoriť pri súvislých výkladoch, a pod dialektikou zasa náuku, ako správne hovoriť v reči majúcej formu dialógu. Preto ju tiež definujú ako náuku o pravde a lži a o tom, čo nie je ani pravdou, ani lžou.

Na počiatku bola logika a tá logika bola u boha a boh bol tá logika.

Skutočné základy (rozumového vzdelania) tvoria kompendiá a prehľady rozmanitých vied.... Úbohé a sotva hodné svojho mena je vzdelanie, ktoré sa obmedzuje na gramatiku, logiku a rétoriku (na číre prostriedky, t.j škrupinu vecí a nedotkne sa samého jadra reálnych disciplín)

Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.

Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.

.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“

Logika je iba nástroj, prostriedok na vylepšenie nášho myslenia, organon.

Zatiaľčo formálna logika sa zaoberá formálnymi logickými štruktúrami (napr. správnosť, platnosť, konzistentnosť) nezávisle od ich pravdivosti, formálna ontológia sa zaoberá formálnymi ontologickými štruktúrami (napr. teória častí, teória celkov, typmi a jednotlivinami, identitou, vzťahmi, jednotou) t.j formálnymi aspektmi objektov nezávislými na ich špecifickosti.

Dávno sa zabudlo na predsudok, že človek sa naučí pomocou logiky myslieť, v čom sa videla jej užitočnosť a tak aj jej cieľ - akoby sa človek iba štúdiom anatómie a fyziológie naučil tráviť a pohybovať - a duch praktického života jej zrejme nemienil určiť lepší osud než jej sestre metafyzike. Napriek tomu, pravdepodobne pre istý formálny úžitok z nej, jej ponechali ešte určitú hodnosť medzi vedami, dokonca neprestala byť predmetom verejného vyučovania.

Logika je učenie o tautologických transformáciách.

Ak prvé, tak druhé. Avšak prvé. Teda druhé.

Ak prvé, tak druhé. Avšak nie druhé. Teda nie prvé.

Nie je pravda že aj prvé aj druhé. Avšak prvé. Teda nie druhé.

Buď prvé alebo druhé. Avšak prvé. Teda nie druhé.

Buď prvé alebo druhé. Avšak nie prvé. Teda druhé.

Objektívna logika, je časť logiky, v ktorej sa myslenie zaoberá niečím iným ako samým sebou: s bytím, s číslom, s mierou, s pojmami podstata, príčina. Subjektívna logika je časť logiky, kde sa myslenie zaoberá samým sebou. Ide tu o pojmy ako "pojem". "súd", "úsudok", "záver"

Logické súdy majú niektorú z nasledujúcich foriem, podľa ktorých môžu byť pojmy vovedené do spoločného vzťahu subjekt – predikát:
1. kvantita súdov (všeobecné, partikulárne a singulárne súdy);
2. kvalita súdov (kladné, záporné a nekonečné súdy);
3. vzťah súdov (kategorické, hypotetické a disjunktívne súdy);
4. modalita súdov (problematické, asertorické a apodiktické súdy)

Tabuľka súdov

Category
Quantity	Universal	Particular	Singular
Quality	Affirmative	Negative	Infinite
Relation	Categorical	Hypothetical	Disjunctive
Modality	Problematical	Assertoric	Apodictic