Čo je život?

Život je prítomnosť schopnosti samopohybu (tiež rastu a vnímania). Rozlišujeme život vegetatívny (vegetatívny život rastlín; výživa, rast, rozmnožovanie), senzitívny (senzitívny život zvierat; vnímanie, pohyb, snaženie), racionálny (racionálny duchovný život človeka; schopnosť poznávať)

Živé bytosti nesú svoj vlastný cieľ (po grécky télos) v sebe

Živé organizmy majú tieto (dynamické) vlastnosti: metabolizmus (schopnosť získavať energiu zo živín pre svoje životné pochody), schopnosť reprodukcie, schopnosť mutácie (zmeny dedičnej informácie), individualizovanosť (jasná oddelenosť od okolia), možnosť rastu, diferenciácie,prípadne aj sila aktívne odpovedať na zmeny prostredia.

Hviezdy sú neživé. Zem a život na Zemi vznikol z prachu hviezd.

Oheň je neživý, hoci sa vie rozmnožovať, robí látkovú premenu, pohybuje sa.... Niekedy si ľudia mysleli, že oheň je živý.

Život je vystavaný na chémii uhlíka. Uhlík dokáže vytvárať 4 vazby s ostatnymi prvkami a vytvárať tak zložité a rôznorodé molekuly, kt. sú pre život potrebné. Uhlíkový obal je akási trojnožka, kt. môžno hocijak postaviť.

Život bol uvarený v horúcich vodných plochách zeme. Z jednoduchých chem. zlúčšnín polymerizovali zložitejšie.

Život vznikou súhrou vlastností troch typov molekúl - bielkovín s ich schopnosťou urýchľovať reakcie, DNA molekúl vytvárať svoje kópie a lipidov obaľovať predchádzajúce dva typy mokekúl.

Život je neustále prispôsobovanie vnútorných vzťahov ku vonkajším vzťahom.

Reprodukcia vznikla na začiatku ako prispôsobenie sa vyživovacieho povrchu vyživovanému objemu; rast amoeby sa napríklad vyznačuje takým rýchlym rastom objemu, že povrch nestíha držať krok; delenie, pučanie, tvorba prieduchov a sexuálna reprodukcia majú spoločné to, že pomer objemu ku produkčnej ploche sa zníži a je obnovená vyživovacia rovnováha

Ak je zabránené reprodukcii rastie objem.

Slovom možno povedať: všetko, čo sa vzťahuje k telu, je prúd zmien, a čo sa vzťahuje k duši zasa ako sen a dym, život je boj a putovanie cudzinou a posmrtná sláva je už vlastne zabudnutím.

Základný princíp všetkého života je princíp kopírovania. Všetko čo je kopírovaniahodné sa kopíruje. Šaty, účesy, životný stýl, životna filozofia, knihy, software, počítače, autá, fotky z webu, umelecké diela a v istom zmysle i ľudia. Všetci sme originál iba vďaka chybám pri kopírovaní. Ja som napr. nepodarená kópia svojho otca.

Mémy sú nové replikátory, ktoré sa vyvíjajú rýchlejšie ako gény. Jedná sa o jazy, módu, architektúru, techniku, ale napr. aj spev vtákov.

Život pokladám za inštinkt k rastu, k trvaniu, k zbieraniu síl, k moci : tam kde chýba vôľa k moci, tam je zánik. Tvrdím, že medzi najvyššími hodnotami ľudstva, táto vôľa chýba - a že pod tými najsvätejšími menami vedú hodnoty zániku, nihilistické hodnoty.

Byť nažive znamená byť v pohybe. Smrť znamená koniec pohybu.

Genetický kód je súbor pravidiel používaných živými bunkami na preklad informácií kódovaných v genetickom materiáli (sekvencie DNA alebo mRNA nukleotidových tripletov alebo kodónov) do proteínov.

Smrť je dosiahnutie termodynamickej rovnováhy s okolím, život udržuje v tele inú teplotu ako má okolie.

Život je vzbura proti entropii, náhode. Život potrebuje ku svojej existencii rezervoár entropie. Naše telo získava taký rezervoár z potravy a ukladá si ho v bunkách vo forme ATP.

Každý život je iba výsledkom neustáleho privlastňovania a odpudzovania, každá vec má svoju definitívnu existenciu iba preto, že zvláštnym spôsobom spája dve pôvodné sily prírody, smädnú, ktorá všetko priťahuje k sebe a aktívnu, živé ja, ktoré sa chce rozširovať (rozdávať).

Život je možno nikdy nekončiaca cesta.

Život je sériou rozhodnutí, alebo stávok, na vzdelanie, na povolanie, na partnerov, na koňa v dostihoch...

Život je trvalý tvorivý proces hnaný životným vzmachom (élan vital) , ktorý sa rozvíja a diferencuje v stále nových podobách.

Život je stála výmena matérie pri zachovaní formy, ( stála výmena indivíduí pri zachovaní rodu, stála výmena látok, pri zachovaní tela.)

Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia. Nikto nie je skutočne presvedčený o istote svojej smrti. Vieme to len teoreticky, abstraktne. Preto majú úspech rôzne dogmy o nesmrteľnosti, aj ked disponujú zväčša slabými dôkazmi a pádnych dôkazov o opaku možno nájst všade veľa.

Život vačšiny ľudí je iba neustálym bojom o existenciu so skrytou istotou, že raz túto existenciu stratia.

Podľa teórie E. Heringa o pochodoch v živej substancii nepretržite prebiehajú dva druhy protichodných procesov, jedny budujú - sú asimilačné, zatiaľčo druhé - ktoré odbúravajú - , sú disimilačné. Mali by sme odvahu vidieť v týchto dvoch smeroch životných procesov účinkovanie našich dvoch pudových hnutí, pudov života a pudov smrti?