Kolko je jestvujúcien?

Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné.

Ak nie mna počúvajú ale logos, je rozumné uznať, že všetky vec sú jedno.

Pretože jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukončené.Lebo aky povod chces pren najst? Odkial a ako by malo vyrast? Ani nemozem pripustit, aby si hovoril alebo myslel, ze vzniklo z nejestvujuceho, lebo nemozno ani povedat, ani mysliet, ze nie je.

Jestvujuce nie je delitelne, pretoze je cele rovnake a nejestvuje nic silnejsie, co by mohlo prekazat jeho spojeniu, ani nic slabsie, lebo vsetko je vyplnene jestvujucim

Ak je mnoho súcien, musia byť podobné a nepodobné, čo však nie je možné; pretože nie je možné, aby nepodobné veci boli podobné a podobné nepodobné.

V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom.

Iná substancia ako boh nemôže ani existovať, ani sa nedá chápať.

Monizmus, ktorý je charakteristický tým, že:
1) Skutočnosť vníma ako celok, a mnohosť vecí je podľa neho len zdanlivá.
2) Vonkajšie vzťahy v skutočnosti neexistujú.
3) Tvdenie, že medzi vecami je nejaký vzťah v skutočnosti hovorí, že určitý celok má určitú vlastnosť.
Sa mýli, pretože:
Ad 1)Monizmus dáva apriórnu odpoveď na empirickú otázku-'Koľko vecí existuje?'
Ad 2) Ak by sme chceli vonkajšie vzťahy nahradiť vnútornými upadneme do nekonečného regresu. Vztah 'byt vacsi ako' môže existovať len medzi vecami.
Ad 3) Subjekt-predikátorová logika veľmi ovplyvňuje metafyziku

Pri tvrdeni, že všetko je jedným, sa objavuje nasledujúci problém: Hoci by tvrdene, že všetko je jedným, malo tvrdiť existenciu len jednej entity, predsa sa zdá, že okrem nej existeje ešte aj meno, ktoré toto jedno ako všetko pomenováva; takže vlastne existujú dve entity: jedno a jeho meno, ba dokonca kůli synonymite výrazov ako 'nieco','jestvujuce',jedno' existuje viac mien, ako toto jedno pomenovať.

Nechápu, že ako nezhodné navzájom so sebou súhlasí; je to protirečivá harmónia (jednota) ako pri luku a lýre.

Harmónia je jednota spájajúca mnohosť a celkové zosúladenie toho, čo je nesúladné.

Ak je mnoho súcien, musia byť rovnaké a nerovnaké, čo však nie je možné; pretože nie je možné, aby nerovnaké veci boli rovnaké a rovnaké nerovnaké.

Jedno sa delí dve a syntézou jedného a dvoch vzniká tri.

Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.

Podle Petróna je 183 světů uspořádaných ve tvaru trojúhelníka, jehož každá strana obsahuje 60 světů a 3 zbývající stojí každý v jednom vrcholu. Sousední světy se navzájem dotýkají, kráčejíce klidně kolem jako při kruhovém tanci.