Žil som v minulých životoch?

Nikdy nebola doba, kedy by som neexistoval ja alebo ty alebo ktorýkoľvek z týchto kráľov. A ani v budúcnosti tomu nebude inak. Ten kto prebýva v tomto tele, prechádza detstvom, mladosťou a starobou: V okamihu smrti iba prejde do iného druhu tela. Múdri sa tým nedajú oklamať.

Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii).

Nekonečná je samsára, nemožno poznať žiadny začiatok znovuzrodzovania bytostí, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu viazané zaslepenosťou a žiadostivosť. A tak ste dlhý čas podliehali utrpeniu, znášali mučenie, prežívali nešťastie a plnili cintoríny. Dosť dlho, aby ste boli neuspokojení všetkými formami existenciu, dosť dlho, aby ste sa od nich odvrátili, aby ste sa oslobodili.

Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch.

Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd?

Mnoho ľudí sa dokáže rozpomenúť vplyvom hypnózy na minulé životy.

Prečo nás tak zaujíma história? Pretože sme to boli my, kto sme vtedy žili.

Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov : Za koho pokladajú Syna človeka? Odpovedali : Jedni za Jána Krstiteľa, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.

Keď sa Ježiš osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.

Egypťania prví priniesli toto učenie, že duša je nesmrteľná a po zániku tela vstupuje do iného živočícha, ktorý sa zakaždým rodí. A keď prejde všetkými suchozemskými, morskými a okrídlenými zvieratami, opäť vstupuje do rodiaceho sa ľudského tela, a takto obchádza tritisíc rokov. Toto učenie prevzali niektorí Gréci - jedni prv, druhí neskoršie - a vydávali ho za vlastné. Poznám ich mená, ale nenapíšem ich.

Rozpráva sa, že raz šiel Pytagoras okolo, keď ktosi bil psa ; tu pocítil vraj ľútosť a povedal : "Prestaň a nebi ho, je to duša môjho priateľa, ktorú som spoznal, keď som začul zavýjanie."

..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch.

Jedno dievča z protestanskej cirkvi sa mi priznalo, že veľmi chcela hovoriť v cudzích jazykoch. Dlho sa za to modlila a chcela to tak silno, že raz počas modlitieb v jednom momente začala kvíkať. Naznačuje to, že bola v minulom živote prasiatko?

Obnosený šat telo odkladá - obnosené telá odkladajú tí, ktorí v nich sú. A potom si stvoria nové telá, ako nové šaty.

Ak jedného psa vidím odísť zo sveta, bez toho, aby som videl kam ide a druhého vidím prichádzať bez toho , aby som videl odkiaľ, môžem sa domnievať, že ide o jedného a toho istého psa.

Snaha hmyzu pred zimou uložiť vajíčka a nazhromaždiť pre ne potravu sa podobá snahe človeka, ktorý si večer starostlivo odkladá svoje šaty, aby si ich ráno mohol zasa obliecť.

Spadnutý list z minulého roku : "To nie som ja, ktorý som teraz na strome!

Všetko mám stále pred sebou, ako by to bolo nesmrteľné - mladú zelenú trávu, tisíckrát ochutnané a zjedené višne..

Niečo môže byť nemenné a zároveň premenlivé minimálne v jednom prípade : Ak je to cyklické. Cyklický môže byť napríklad pohyb piestu vo valci motora. Poloha piestu sa neustále mení, ale celkový pohyb piestu sa nemení. To, že sa nám zdá, že sa vo svete všetko vyvíja, je len v dôsledku toho, že vidíme iba malý kúsok cyklického pohybu. Všetko vrátane nás je večné, ale len v tom zmysle, že sme už nekonečne veľakrát boli a ešte nekonečne veľakrát budeme, ale presne takí istí, ako sme teraz.

A blúdia tak dlho, kým nie sú z túžby po telesnom ktoré na nich uľpieva, opäť zavreté do tela; uzavreté sú, ako je pravdepodobné do zvierat takých vlastností, akým v živote holdovali...Napríklad ti, čo hodovali labužníctvu, chlípnosti a pijanstvu a nevedeli sa toho vystríhať, pravdepodobne berú na seba podobu oslov a takých zvierat... Tí však, čo sa nadmieru oddávali nespravodlivosti, tyranstvu a chamtivosti, berú na seba podobu vlkov, jastrabov a supov...

Z tých ostatných sú pomerne najšťastnejší a na najlepšie miesto idú tí, čo sa usilovali o všeobecne ľudskú a občiansku cnosť, ktorú nazývame rozvážnosť a spravodlivosť a ktorá vznikla z návyku a cvičenia bez filozofie a rozumového poznania..je pravdepodobné, že prichádzajú opäť do takých družných a krotkých tvorov, možno do včiel, ôs a mravcov, alebo opäť do toho istého rodu ľudí a v tom prípade sa z nich zasa rodia riadni muži.

Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti.

Že netelesné vytvorilo telesné a že telesné sa vráti do netelesnosti, to je večný kruh, o ktorom vedia mnohí, ale lennemnohí z toho vyvodia praktické dôsledky

Egypťania spoznali ako prví pravdu, že duša človeka je nesmrteľná a že keď telo zanikne, vždy znovu vchádza do inej bytosti, ktorá sa práve rodí.

Živí pochádzajú z mŕtvych, práve tak ako mŕtvi zo živých.

Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina

Verš o tom, že Boh pošle proroka Eliáša je predposledným veršom Starej zmluvy, tesne pred Novým zákonom. Z toho vyplýva, že sa tu myslí opatovné narodenie proroka Eliáša v Novozákonných udalostiach. Reinkarnácia je teda pravdivá.

Niektorí ľudia sa rodia zdraví, do bohatých rodín a žijú dlho, iní ľudia sa zasa rodia postihnutí, do chudobných rodín alebo žijú krátko, niekedy ani nie pár hodín. Takýto rozdielny osud si v tomto živote ešte nemohli stihnúť zaslúžiť. Príčina teda môže ležať v ich predchádzajúcom živote a v ich dobrej a zlej karme z tohto predchádzajúceho života.

Teraz umieram a blednem, povedal by si, a čochvíľa nebudem ničím. Duše sú rovnako smrteľné ako telá. Ale uzol príčin, v ktorom som zapletený sa znovu vracia - ten ma opäť vytvorí! Ja sám patrím k príčinám večného návratu. Prídem znova, s týmto slnkom, s touto zemou, s týmto orlom, s týmto hadom - nie do nového života alebo do lepšieho života alebo do podobného života: - Navždy prichádzam do jedno a toho istého života, v celku i v maličkostiach - abyže znova učím večnému návratu všetkých vecí, abyže opäť hovorím slová o poludní veľkosti zeme a ľudského poludnia, abyže opäť ohlasujem ľuďom nadčloveka. Hovoril som svoje slovo, rozbijem sa na svojom slove: tak to chce môj večný údel (žreb) - umieram ako kazateľ!

Ak pri niekom máme pocit, že ho poznáme už akoby odjakživa, je to možno preto, že sme sa s ním už poznali v minulých životoch. Ak je láska pocit, že niekoho poznáme už akoby odjakživa, a v skutočnosti to nie je pravda, potom je láska iba ilúzia.

S človekom, s ktorým sa len náhodou minieš na ulici si už musel prežiť mnoho minulých životov.

Jeden život nestačí na to, aby sme prešli celu škálou životných skúseností a urobili všetky rozhodnutia.

Duša sa vždy prichytí k jednému druhu. Duše ľudských bytostí sa v drvivej väčšine prípadov reinkarnujú vždy ako ľudské bytosti. Cieľom duše je expandovať vedomie. Preto pre dušu, ktorá je na ľudskej úrovni vedomia už nemá zmysel prežívať život v nižšich úrovniach vedomia. Existujú výnimky, kedy ľudská duša experimentuje s tým, že sa stane napr. delfínom.

Nikto si nemôže byť istý ďalším znovuzrodením, vy ako budhista môžete byť najlepší človek na svete, ale tá vaša minulá karma môže spôsobiť to, že sa zrodíte v pekle. To je ďalšia z tých kontraintuitívnych častí budhizmu, pretože v kresťanstve to máte napr. jasné - vy sám vidíte, aký ten váš život bol, kdežto v budhizme máte nekonečné množstvo predchádzajúcich znovuzrodení a vy neviete čo tá karma na vás nachystá. Byť dobrým budhistom nezaručuje nič. To čo niečo zaručuje, je správna meditácia, ktorá tú karmu spáli.

Ak si chcete zachovať spomienku na minulý život, je lepšie zomrieť mladý.