Dokáže stroj myslieť?

(Characteristica universalis - univerzálna formálna reč - ktorá by nahradila myslenie počítaním) - Ak by sme ju mali, už by neboli potrebné väčšie hádky medzi filozofmi, ako sú medzi účtovníkmi. Lebo by stačilo, aby zobrali do ruky pero, sadli si k papieru a povedali - "Počítajme!"

Predpokladajme, že neovládate čínštinu, a predstavte si seba v miestnosti s dvoma štrbinami, knihou a čistými papiermi. Niekto vám posunie nejaké čínske znaky cez prvú štrbinu, a vy budete postupovať podľa pokynov v knihe a prepisovať znaky podľa pokynov na čistý papier a výsledný list vysuniete z druhej štrbiny. Ľuďom z vonkajšieho sveta sa bude zdať, že miestnosť hovorí čínsky - posúvajú čínske výroky do jednej štrbiny a na oplátku dostávajú platné odpovede - napriek tomu, že nerozumiete ani slovo po čínsky. To naznačuje, že žiadny počítač nikdy nedokáže porozumieť čínštine alebo angličtine, pretože, ako naznačuje myšlienkový experiment, schopnosť „prekladať“ čínštinu do angličtiny neznamená „porozumenie“ ani čínštiny, ani angličtiny: Všetko, čo dokáže osoba v myšlienkovom experimente, a teda aj počítač, je iba vykonávanie určitých syntaktických manipulácie

Žiadny počítač nemá to, čo má človek. Počítače sú čisto syntaktické zariadenia, ich úkony sú definované syntakticky a ľudská inteligencia vyžaduje viac ako syntax, vyžaduje sématiku, vyžaduje rozumenie tomu, o čo ide. Rozdiel možno vidieť, keď mám komunikovať v jazyku v ktorom rozumiem a v jazyku v ktorom nerozumiem (napr. čínštine)

Syntax nie je sémantika, simulácia nie je duplikácia.

Vieme ako srdce pumpuje krv, preto vieme vyrobiť umelé srdce, ale nevieme ako mozog myslí, preto nevieme vyrobiť umelý mozog. Všetko, čo vieme je vyrobiť niečo, čo simuluje myslenie.

Takže stroj dokáže myslieť, ale nami vyrobený stroj zatiaľ myslieť nedokáže.

O počítači môžeme povedať že mysli, iba v tom zmysle, že proces ktorý sa v nich dej, môžeme ako pozorovatelia toho procesu interpretovať ako myslenie. V tom zmysle akýkoľvek proces môže byť myslením. (Napr. pád predmetu z výšky, môže byť interpretovaný ako výpočet vzorca dráhy s, závislej od gravit. zrýchlenia g a času t ...s=1/2gt*t.)

Myslenie je výpočet.

Umelá inteligencia identifikujúca z obrázkov rôzne objekty (napr. stoličky, poháre) nebude týmto objektom naozaj rozumieť, ak nebude vedieť ako sa tieto objekty používajú.

Budúcim jazykom, v ktorom bude napísaný každý algoritmus budú neurónové siete.

Stroj nedokáže myslieť, pretože v myslení nepoužíva Hegelovu negativitu.