Pracovať či nepracovať?

Ked Korintu hrozilo obliehanie Filipom, vsichni obyvatele meli napilno, takze jeden cistil zbran, druhy snasel kameny, treti opravoval hradby a diogenovi to neuslo, zahalil se do plaste a s velkou horlivosti zacal valet svuj sud ulicami sem a tam. Na dotaz proc to dela, odpovedel: I ja mam napilno a valim svuj sud, abych medzi tolika pricinlivymi lidmi nezustal jediny bez zamestani.

Slobodný človek nie je nikomu užitočný.

Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia.

Praca od nas odhana tri velke nestastia: nudu, nudzu a nerest.

Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.

Človek je priveľmi ušľachtilý tvor, aby mal byť jednoducho nástrojom iných a nemáme ho zamestnať tým, čo vyhovuje im, kým sa neporadíme s ním čo vyhovuje jemu.

Nesmieme hľadať najvhodnejšieho človeka pre každé zamestnanie, ale najvhodnejšie zamestnanie pre každého človeka.

Ak odstraníme všetky vonkajšie záťaže, sami sme si záťažou.

Práca produkuje divy pre boháčov, ale pre robotníka produkuje nedostatok, produkuje ducha, ale pre robotníka produkuje slabomyseľnosť a kretenizmus.

Robotník sa cítí pri sebe mimo práce a v práci sa cíti mimo seba. Doma je keď nepracuje a keď pracuje nie je doma.

U vsetkych je to rovnake: Dvaja ludia sa vezmu,este trochu sa miluju,pracuju. Pracuju tolko, ze zabudnu milovat.

Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons?

Že príde mladík k starému človeku, čo sedí na priedomí a díva sa na svoje pomarančové pole..A on len sedí a vyhrieva sa na slniečku..A mladík sa ho spýta, prečo len tak vylihuje, prečo tie pomaranče ešte neobral, nepredal..A čo by bolo potom?, spýta sa starý muž.Potom by si mal hromadu peňazí, nemusel nič robiť a užíval si život!, povie mladík nástojčivo.A čo robím teraz?, spýta sa pobavene starký...

Za podmienky, že množstvom práce nie je nadmerné, tak aj tá najnudnejšia práca je pre väčšinu ľudí znesiteľnejšia ako úplná nečinnosť.

Práca vyplňuje dosť veľa hodín denne bez toho aby sa človek musel rozhodovať, čo má robiť. Väčšina ľudí, ak ich ponecháme vyplniť si voľný čas podľa ich voľby, väčšinou nevedia vymyslieť nič dostatočne zábavné čo by sa oplatilo robiť. A akonáhle sa pre niečo rozhodnú, tak ich trápi pomyslenie, že niečo iné by mohlo byť zábavnejšie. Samá nutnosť rozhodovať sa býva niekedy nepríjemná. Mnoho bohatých nečinných ľudí trpí nevysloviteľnou nudou v dôsledku oslobodenia od práce.

Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku.

Prácu robia zaujímavou dve hlavné zložky: prvá je cibrenie zručností a druhá je zostrojovanie niečoho.

Každý, kto pracuje za peniaze, predáva samého seba a stavia sa tak do postavenia otroka. (Whoever gives his labor for money sells himself and put himself in the rank of slaves.)

Práca vytvára z ľudí zlých priateľov a zlých občanov, pretože nemajú čas na povinnosti ktoré vyžaduje priateľstvo a občianstvo.

Buďme lenivý vo všetkom, okrem v láske a pití, okrem v lenivosti.

Oddychovať je zdravé.

Poľnohospodárstvo je skutočne prvým prejavom otrockej práce v histórii ľudstva. Podľa biblickej tradície aj prvý zločinec Kain bol roľníkom.

Kde zmizli zdravé a vrtké gazdinky, samý spev a plné života, ktoré vedeli vyčariť radosť a rodiť bez bolesti zdravé a silné deti? - V práci.

Proletári všetkých krajín pracujme len tri hodiny denne, zvyšok dňa zaháľajme a hodujme.

Ekonómovia robotníkom neustále zdôrazňujú - Pracujte, aby ste rozmnožili bohatstvo spoločnosti. Odpoveď na to je: Chudobné národy sú tie, kde sa ľud má dobre a bohaté národy sú tie, kde ľud je zvyčajne chudobný.

Stroj nás mal oslobodiť od práce. Zatiaľ však slepá, zvrátená a ničivá vášeň pracovať robí zo stroja osloboditeľa nástroj zotročenia slobodných ľudí: jeho produktivita zbedačuje.

A pobláznení továrnici nevedia čo vymyslieť, aby zohnali surovinu, a uspokojili bezudnú, zvrátenú vášeň svojich robotníkov pracovať. Preto sa všetky výrobky falšujú, aby sa ľahšie predali a rýchlejšie opotrebovali.

Nápravné opatrenie voči nadmernej práci a súčastne nezamestnanosti je - prerozdeliť prácu na všetkých nezamestnaných, nech radšej všetci pracujú 5 hodín denne.

Keby každý nástroj mohol robiť svoju prácu na rozkaz, alebo aj sám od seba tak, ako sa samy od seba pohybovali Daidalove umelecké výtvory, alebo ako sa Hefaistove trojnožky z vlastného popudu púšťali do posvätnej práce, keby takto tkáčske člnky tkali samy od seba, nepotreboval by majster pomocníkov ani pán otrokov.

Oslava vynálezu vodného mlyna: Mlynárky, šetrite silu a chodťe sa dosýta vyspať v tichu, kým neohlásia kohúti predranný čas! Veď Deo vodným nymfám už zverila robotu dievok a ony priskočily kolesá rozkrútiť hneď, do pohybu sa hriadeľ dal, jeho ramená mocné začali krútiť žarnov, vážiaci pekných pár kíl. Tak ako predkovia môžeme žiť ďalej - môžeme znova bez práce prijímať dary, ktoré nám bohyňa dá.

Aby boli kapitalisti nútení zdokonaľovať svoje stroje, treba zvýšiť mzdy a skrátiť pracovný čas strojov z mäsa a kostí.

Bohatá záhaľčivá trieda si potrebuje najať k svojmu zaháľaniu kopu pomocníkov (služobníctva). Okrem toho potrebujú brúsičov diamantov, čipkárky, luxusných knihárov, dekoratérov letohrádkov. Z hrôzy zo zmeny sa obklopujú sa gardou, políciou, súdmi, žalárnikmi.

Potreby človeka delíme na pravé a nepravé. Pravé predstavujú základ (jedlo, šatstvo, byt). Na tvorbe a uspokojovaní nepravých potrieb je potreba množstvo parazitujúcich povolaní - reklama, školenia, údržba skoro sa kaziacich vecí.

Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. A kto vie, či bude múdry a či blázon?

Mať voľný čas je najkrajšie vlastníctvo.

Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas.

Stálou tendenciou kapitálu je na jednej strane vytvárať voľný čas a na druhej strane ho premeniť na nadprácu.

Všetky platené zamestnania znehodnocujú a pohlcujú myseľ. / All paid jobs degrade and absorb the mind.

Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby.

Pracovať pre prácu samotnú je proti prírode.

Vykonávaj svoju prácu nie ako úbožiak, ani akoby si pritom chcel dôjsť milosrdenstva alebo obdivu, ale len to chci, aby si sa pričiňoval o niečo a zdržiaval sa niečoho, podľa toho, ako to za hodno uznáva spoločenský zreteľ.

Ak by som mal predať spoločnosti všetky svoje dopoludnia i odpoludnia, ako zdá sa, že robí väčšina ostatných, viem, že by tu pre mňa nezostalo nič, pre čo by ešte stálo za to žiť. Verím, že nikdy nepredám svoje prvorodenstvo za misu šošovice.

Kto nenájde šťastie v práci, nenájde ho nikde.

Takých päťtisíc by nebolo zlých...ale to ti poviem, ak potom voľačo nájdeš (pri kopaní zlata), neodtiahnu ťa odtiaľ ani párom koní; aj keby si mal skapať ako pes, nepopustíš, budeš si musieť nahrabať ešte desaťtisíc. A ak máš pätdesiattisíc chceš sto, aby si sa nadosmrti zabezpečil, napokon nakopeš stopäťdesiattisíc, túžiš mať dvesto, aby si si bol celkom a nabetón istý, že nevyjdeš na psí tridsiatok, nech sa robí čo chce.

Jednou z hlavných chýb, ktoré urobil reálny socializmus bolo, že sa sústredil hlavne na rozvoj výrobných síl a na spravodlivejšie rozdeľovanie produktov výroby medzi obyvateľstvo, namiesto toho aby sa sústredil na to, ako pôvodne zamýšľal Marx, aby kvalita života v socialistickej spoločnosti bola úplne odlišná od ostatných existujúcich spoločností, čo znamená, že v autentickej socialistickej spoločnosti by odcudzená práca nebola hodnotou, muž a žena by nemuseli tráviť vačšinu ich života v nútených činnostiach. Namiesto toho socializmus začal dobiehať kapitalizmus v produkcii..

chování, které označuji jako „tradicionalismus“: Člověk nechce „od přírody“ vydělávat peníze a víc peněz, jednoduše chce jen žít, žít tak, jak je zvyklý, a vydělávat tolik, kolik na to potřebuje. Všude tam, kde moderní kapitalismus začínal svoje dílo stupňování „produktivity“ lidské práce stupňováním její intenzity, narážel na nekonečně houževnatý odpor ze strany tohoto leitmotivu předkapitalistické hospodářské práce a naráží na něj ještě dnes všude tím více, čím „zaostalejší“ je (z kapitalistického hlediska) dělnictvo, na něž je odkázaný.

Jestliže selhal apel na „smysl pro zisk“ prostřednictvím vyšších mzdových sazeb, pak .. bylo zřejmé, že je třeba pokusit se o totéž prostředky právě opačnými: snižováním mzdových sazeb donutit dělníka, aby pro udržení svého dosavadního výdělku podal vyšší výkon než dosud. Tak či onak se zdálo, a nezaujatému zkoumání se zdá až dosud, že nízká mzda a vysoký zisk jsou ve vzájemné korelaci, že vše, co se ve mzdě zaplatí navíc, musí znamenat přiměřené snížení zisku. Touto cestou kráčel od počátku kapitalismus a vždy, po celé století, platilo jako článek víry, že nízké mzdy jsou „produktivní“, tj. že stupňují pracovní výkon,

lid pracuje jen proto, že je chudý a jen potud, pokud je chudý

Ze svého bohatství „nemá nic“ pro svou vlastní osobu - s výjimkou jediného: iracionálního pocitu dobře „naplněného povolání“.Ale právě to připadá předkapitalistickému člověku tak nepochopitelné a záhadné, špinavé a opovrženíhodné. Že někdo může učinit cílem své celoživotní práce výlučně myšlenku, že jednou do hrobu klesne obtížen materiální vahou peněz a majetku, se mu zdá vysvětlitelné jen jako produkt perverzních pudů: „auri sacra fames“.

Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov.

Zamestnanie je ako zlatá klietka, tí čo sú v nej chcú von a tí čo sú von chcú dnu.

Aby bol človek dlhodobo spokojný (šťastný) zo svojej práce, musia byť splnené tri podmienky. 1. AUTONÓMIA - musí si sám vybrať , čo chce robiť. 2. ZMYSEL - musí to byť užitočné 3. MAJSTROVSTVO - chceme byť v niečom dokonalí.

Dokončenie úlohy vyvolá v mozgu krátkodobé vylúčenie dopamínu, činnosť v súlade so životným poslaním vyvoláva neustály tok dopamínu. (FLOW)

Máš právo pracovať, ale len pre prácu samu. Nemáš právo na plody tejto práce. Túžba po plodoch práce nesmie byť motívom k jej vykonávaniu. Nikdy sa tiež nepoddávaj lenivosti.

Práca šľachtí.

Práca šľachtí, ale neustála práca ohlupuje.

Pracuj (vždy) tak, akoby to mal byť tvoj posledný deň v práci.

Prvou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je sloboda. Nikto by sa nechcel ocitnúť v spoločnosti v postavení otroka.