Ako sa rozhodujeme?

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe.

Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia

Intelekt nevie predpovedať rozhodnutie, ako nevie predpovedať na ktorú stranu spadne rozkolísaná stojaca tyč. Očakáva vlastné rozhodnutie rovnako napäto ako cudzie.

naše rozhodovanie je ovplyvnené našou minulosťou (čiže aj momentálnym duševným rozpoložením, ktoré vyplýva z minulosti)

Naboženstvo bolo hlavne o autorite, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne. S nástupom humanizmu ho nahradili pocity - Keď más dobrý pocit, je to správne. Teraz sa situácia mení na dataizmus. Keď máš dostatok dát a správny algoritmus, tieto rozhodnú lepšie ako by si rozhodol ty sám.

Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle.

Kráľova myseľ je v rukách Jahveho ako potôčik, obracia ju, kam sa mu zachce.

Nikto sa nemôže slobodne rozhodnúť stať kresťanom : na kresťana ani nedá obrátiť, - treba byť na to dostatočne chorým...

Ezau sa rozhodol za misu šošovice predať svoje prvorodenstvo Jákobovi.

Príčina je nejaký vonkajší vplyv na mňa. Ludské rozhodovanie je iba stimuláciou podmienené rozhodovanie sa. Človek nemá vnútornú mapu, kadiaľ chce ísť.